škola paraglidingu

You are here:

Austrália 2008 I.

2.2.2008 13:51

vyrážame do Bratislavy, kde sa po dobrom pivku vyspíme a už nás Maroš / vďaka Ti za pomoc/, vezie 6:00 na letisko Swechat, kde nás už netrpezlivo čaká Zbyszek z Poľska. Cesta ubeha v silnj pohode, tankovanie v Dubai, a transfer v Taipei /Taiwan/ - tu máme čakať na prípoj 16 hod  , ale nakoniec sa to ukazuje ako dobrá alternatíva na zrelaxovanie a aklimatizáciu, akurát, že na letisku, ale aj vonku je zima jak cip. Trochu sme pospali na fakt pohodlných sedacích súpravách v letiskovej hale a vybrali sme sa na ochutnávku miestnych špecialít. Ranná polievočka nás trochu zaskočila-bolo to ako oheň, potom zase oddych, zase polievočka a ideme poprezerať duty free shopy. V Sydney vraj prší , tak asi ideme zháňať nejaké dáždniky....uffff.

5.2.

Konečne sme v SYDNEY ! Po 9 hodinách strávených v lietadle na linke Taipei –Sydney, nás víta upršaná metropola Austrálie. Ešte pár formalít na letisku a už sedíme v taxi smer William street 180, King Cross , kde si požičiavame úplne novú Toyotu Corollu , ktorú v zápätí naplníme našou batožinou. Ešte vychýrený kebab-L / asi 1kg vážiaca zmes mäsa a zeleniny zabalená v arabskom chlebe za 7.5 dol./ a smerujeme k moru , kde sa hodiny bláznime v nádherných vlnách oceánu. Navštívime nášho súkmeňovca Rada a jeho priateľku Zuzku, ktorí sa o nás veľmi pekne postarajú a prenocujú.

6.2.

Smer Manilla, ešte nevyhnutný nákup / asi 50 pív a iných dobrôt / a naša Corolla je beznádejne plná. Pokračujeme smer New Castle, ale slniečko nás vyzýva k ďalším návštevám miestnych pláží. Skúšame sa kúpať , ale silný vietor a obrovské vlny sú proti a tak sa musíme uspokojiť aspoň so schladením nôh v rozbúrenom oceáne. Po cca 450km prichádzame do Manilly – slávneho to pre paraglidistu mesta. Sme uťahaní z cesty a tak túžime už iba po dobrom steaku a posteli. Ubytovanie sa nám podarilo zohnať na súkromí za 13 dol/noc u veľmi milých domácich, ktorí nám všemožne vychádzajú v ústrety.

Australia Australia paraglidingAustralia paraglidingAustralia paraglidingAustralia paragliding

8.2. - Deň registrácie

Zároveň aj tréningový deň, počasie sa už od večera zjavne zlepšuje a my sa už tešíme na lietačku.  Raňajky a hups do auta smer štart. Na štarte sme si prichystali veci, všetko nastavili a štartovali sme už pred  dvanástou. Netrvalo dlho a dotáčame základňu okolo 1700m. Stupáky od 2-4m/s. S Peťom letíme nad Manillu, základne sa trochu vyhupsli asi do 1900m, chceme ešte ďalej, no počasie sa zhoršuje a cesta smerom na štart je nemožná - prehánka blízko štartu a neskôr aj nejaký ten záblesk. Náš kamarát Zbyšek si na novom Synergy 3 pekne polietal okolo štartu pod základňami asi 1hoďku. Z padáku ma veľmi dobrý pocit.
Australia paraglidingAustralia paraglidingAustralia paraglidingAustralia paraglidingAustralia paragliding
Ja to utavím na plnej šlapke a sadám na okraji za Manillou, Peťo ešte hoďku bojuje a sadá asi 15km za Manilou. Bol to pekný tréning na nových tátošoch 2 až 3 hoďky. O 18:00 ideme na registráciu, párty a nejaké to pivko. Tešíme sa na zajtrajší prvý súťažný deň, tak držte palce, nech vedia kde je SLOVENSKO.

9.2.

Prebudili nás všadeprítomné škriekajúce papagáje a poctivý kohút domáceho. Po včerajšej úvítacej párty spojenej s registráciou sa nám akosi nechce z postele, no je sobota a musíme na nákup. Samozrejme potom už nič nestíhame – ani ranný brífing , ktorý bol stanovený na 8:30 v Manille. Obloha je čistá-bez jediného mráčika. Okolo 10:00 sa objavujú prvé kumulky a s nimi aj vietor, ktorý spôsobuje, že sa nakoniec po dlhých otáľaniach dnešný deň vyhlasuje za neplatný a od 17:00 free flying. Štartujeme okolo 18:00 a ešte si hoďku-dve poletujeme s dostupami do 1000m nad štart. Nie najlepšie je na tom náš team leader Pišta, ktorý sa už druhý deň sťažuje na bolesť ramena a dnes nám robí zvozára.

10.2.08 nedeľa

Ráno sa javí ako predpoklad dobrého termického dňa, no na briefingu o 9:30 sa dozvieme o inverznej situácii v tejto oblasti a k tomu aj dosť vysokej cirrovitej oblačnosti.
Na kopci sme okolo 11hod, no do vzduchu sa nikomu nechce.

Naša partička štartuje okolo 13:30 a to je už obloha značne pokrytá cirrami, udržanie sa v termike je veľmi ťažké a náš kámoš Zbygniew aj s mnohými inými vyhníva pod kopcom. Nám sa podarí zdvihnúť s partičkou asi 15-ich pilotov no nie moc vysoko cca 2000m.Vo výške fúka juhovýchodný vietor okolo 5m/s a k tomu slnko skoro vôbec nepresvitá cez cirrus, tak sa všetci otáčajú a letia na západ. Moje pravé rameno ma dosť trápi a točenie vpravo s partičkou mi nevyhovuje. Zvolil som si Barraba s návratom. Letím úplne sám, takže dosť proti vetru a už na ceste tam po 2 hod boji vyhnívam pred Barrabou. V tom istom čase pristáva aj Peťo, ale značne ďalej ako ja, úplne inde- na západ od štartu.
Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008
So zvozom nie sú problémy, po mňa prichádza Zbyšek a Peťa privážajú Poliaci.

11.1.08 pondelok

Po rannom briefingu to moc nádejne nevyzerá, organizátor odkladá briefing na 11:30 s oznamom- sms správou, či sa na kopec ide, alebo nie. Fúka silný vietor na štarte a obloha je takmer úplne pokrytá cirovitou oblačnosťou.

Nakoniec dostávame sms-ku, že briefing na kopci je 12:30. Ešte posledné veci ako je dostatok vody, nejakú tu dobošku a hybaj na kopec, ktorý je od nás vzdialený asi 15km. Samozrejme ako vždy briefing nestíhame, ale na týchto pretekoch je to úplne jednoduché každý si zvolí svoju trasu a uletené kilometre sa mu počítajú cez 3 otočné body. Let sa počíta do 19:00 hod. Okno je otvorené o 12:50 Naša partička štartuje 13:15. So zachytením sa v termike nemáme žiadne problémy, základne sú okolo dvojky, vietor severovýchod -východ do 6m/s. Spolu s Peťom a prvou partičkou pilotov sa vydávame na trať smer JZ.

Po hodine letu sa zase obloha zatiahne a my bojujeme o každý meter. Niekto sa môže odľahčiť ako Peťo, ten hneď vypúšťa 5 litrov vody a má oproti mne veľkú výhodu, stúpa mu to trochu lepšie. nažím sa vymyslieť niečo iné a odchádzam od partie smerom na JV , tam totiž presvitá slnko. Je to ale dosť proti vetru a aj dosť ďaleko. akoniec sa mi moja taktika vypláca, odklonil som sa od ostatných asi o 20km a hlavne letel som po slnkom nasvietených poliach, stupáky celkom príjemné do 5m/s. Asi po 3 hodinách stretávam borca, spojíme sa a letíme spolu. Čím ďalej na JZ, tým viac zatiahnutej oblohy a trpezlivejšie dotáčanie stupákov. Spájam sa s Peťom a ten sa sťažuje, že sa ešte nikdy toľko neutočil, no strašná žudlačka ako hovoria Češi. sme vo vzduchu 4hodiny a od štartu máme asi 70km. Ja sa dostávam na úroveň Peťovej partičky. Letíme súbežne, ale vzdialení od seba asi 20km. Borec letiaci so mnou sa drží ako kliešť, hovorím si ešte aspoň jeden stupák v tom tieni až pod základňu a už len záverečný doklz. Vidím jediné naslnené miesto uprostred rozsiahlych lesov, výšky moc na rozdávanie nie je, tak to skúsim. Problém je, že sú to veľmi tiahle lesy a s pristátím by bol menší problém, borec letí za mnou.
Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008
Nad lesom nalietavám do silného turbulentného stúpania a dotáčam základňu, do vysielačky hlásim polohu a približné miesto pristátia. Spájam sa s Peťom. Ten tiež ešte letí, mali by sme pristáť blízko seba. orca silná turbulencia nejak rozhodila a doletel ledva za tiahle lesy, vidím ho pristávať blízko nejakej farmy. Ja po 5hod letu pristávam v malej dedinke, Peťo niekoľko km poblíž mňa. To je už náš priateľ Zbyšek na ceste autom. Polietal si okolo štartu asi 2h , dotočil si základňu, pristál a vydal sa po nás. Večer dávame sťahovať gps prístroje. Peťovi to hodilo 93km, Zbyškovi 15km a mne 112km.

Oganizátorom sa doposiaľ nepodarilo dať dokopy výsledky, tak aspoň informatívne:
V 2.tasku skončil Peťo na 4.mieste a moja maličkosť v tento deň vyhrala. Celkovo by sme mali byť okolo 4-5.miesta. Je to super pocit, keď Vás na veľkej párty vyhlásia za naj pilota dňa a hlavne, keď si lámu jazyk a vyslovia Slovakia. Prajem to každému nádejnému pilotovi. Ak budú k dispozícii oficiálne výsledky, tak ich čo najskôr zverejníme.
Tak držte palce!!!

12.2.08 utorok

Už od večera výdatne prší a prší celú noc, aj cez deň. Na rannom briefingu nám organizátor oznamuje, že večer sa koná párty. Celý deň nastavujeme a ladíme výstroj a hlavne moje rameno má oddych.  

13.2.08 streda

Už od včasného rána sa ukazuje super počasie, obloha pokrytá rozpadmi z mrakov, ktoré sa okolo 10hod rozplývajú a začínajú naskakovať prvé kumulky. Po rannom brifingu sa ide na štart. Na štarte fúka JZ vietor do 8m/s, no mraky mojím zdaním sú okolo 1400m.

Okno je otvorené o 12:15. Miestni borci okamžite štartujú a majú celkom problém udržať sa nad štartom. Ja štartujem okolo pol jednej, celkom rýchlo sa zdvíham nad štart, no je to dosť nízko na to, aby som skočil za hrebeň a niečo hľadal v rovinách. Musím sa rýchlo rozhodnúť, lebo okolo kopca to všade klesá. Zbygniev ostáva na kopci a o10 min pristáva asi s 30-imi pilotmi pod kopcom. Volím trasu popri hrebeni asi 10km. Na moje počudovanie ani jeden stupák, stále blízko hrebeňa a klesám. Na konci sa dostávam do polovice kopca, na ktorom vysvahujem až na vrchol a čakám na nejakú tú termiku. Moje čakanie sa po 20min mení na zúfalstvo. Peťo sa mi ozýva do vysielačky, že pristáva na 11-om km. Nechcem tomu veriť, ale je to tak. Lúčka pod kopcom, na ktorej by som mohol eventuálne pristáť je v závetrí a pri takom vetre by som tam mal asi iné ródeo. Všade inde iba stromy.
Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008
Našťastie prilieta ku mne ešte nejaký padák, myslím si , že vo dvojici to bude ľahšie. Svahujeme už dobrú hoďku a nič. Sem-tam nejaká tá bublina nás vytiahne nad kopec asi 100m, no je to málo na opustenie kopca.
Čakám na vhodný okamžik a moje ja mi hovorí - "teraz" a skáčem do závetria na druhú stranu kopca. Samozrejme nalietavám do stúpania asi 1-2m/s, zaradujem sa a turbulentný stupák nepustím. Dotáčam základňu, no tá je na moje počudovanie veľmi nízko - ani nie 1500m. Funguje to v krátkych intervaloch, takže ani čakanie pod základňou na pomoc nejakých pilotov je nemožné.  Vietor sa mení na juh a zosilňuje, nemám sa o čo oprieť a tak do 20min sedím na zemi na 28km. Asi po 30-ich min ma prelietava asi 20 pilotov. Som smutný, ale verím, že sa ešte poletí a tento výsledok sa mi nezapočíta. Večer sa dozvedáme, že domáci pilot uletel 174km!!! Neuveriteľné.

14.2.08 štvrtok

Ráno bomba počasie, rýchlo raňajky a odchod na brifing. Na briefingu sa dozvedáme len samé super správy. Brifing na kopci je o 11hod.

Štartujeme pred dvanástou, Peťovi zachytenie sa v termike nerobí žiadne problémy a okamžite sa vydáva na trať. Zato ja sa trápim a až 15min mi trvá, kým sa dostanem pod základňu a opúšťam štart. Základne sú veľmi nízko - iba 1400m. Letím veľmi opatrne. Kilometre ubiehajú veľmi pomaly, ale základne sa s postupom času zdvíhajú a o 13hod sú okolo 1800m. Asi po hoďke trápenia na 30-tom km od štartu konečne dobieham skupinku vedúcich pilotov, v ktorej je aj Peťo. Vydýchnem si a letím s nimi. Snažím sa nahodiť vyššie tempo a dosť šľapem do speedu, no partička mi nestačí a rýchlo im ulietávam o jeden stupák. Let a rozhodnutia sú úplne jednoduché. Moja kríza príde asi okolo 16hod. Mraky sa končia a ja viem, že v jednote je sila, rozum mi hovorí - musíš počkať na partičku.

Čakanie pod mrakmi nie je nič príjemné, sú okolo 2200m a je tam zima ako šľak. Konečne sa dočkám. Nakoniec z tej partie ostal len Peťo a biely bumík 5. Letíme spolu a spolupráca je super. Asi na 130-om km. sa bumík rozhodne nie tak ako by mám to pasovalo a my s Peťom volíme inú trasu. Letíme krížom na vietor, aby sme sa dostali pod aktívnu radu mrakov, ktorá má asi 20km. Darí sa mám to a my sa vezieme bez točenia našľapnutí 20km.Bumíka strácame v diaľke. Asi na 150-om km máme krízu, lebo mraky sa končia a my snoríme a hľadáme slabé stúpanie.Bumík nás dobieha a zasa letíme spolu.Je už dosť hodín a termika značne zoslabla, Peťo vypúšťa vodu a je na tom v slabých stúpaniach omnoho lepšie.
 
Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008

Blíži sa 19h, sme vo vzduchu už 7h. Peťo má problémy s močením počas letu, je to veľmi nepríjemné, kto to zažil vie o čom hovorím. Sme na nejakom 175-om km. Dotáčame a už len posledný doklz na plnej šľapke, no čo sme nečakali, že o takomto čase sa môžu veľké kumulusy zliať a môže z toho pršať. Už stúpanie na speede do5m neveštilo nič dobré, okamžite obrat a letíme späť proti vetru od dažďa. O 19:15 sme na zemi šťastní a unavení, uleteli sme okolo 200km. Cesta domov, neuveriteľné šťastie, neďaleko od nás pristáva švajčiarsky pilot a zvozár je náš domáci. O 23:00 sme doma. Neuveriteľné - domáca nás čaká so super večerou, deň ako zo sna. Trošku nie šťastný deň má Zbyšek, vo vzduchu nacvičoval nie veľmi podarenú zostavu. Pristál od civilizácie a šľapal, stratil telefón, nakoniec aj havaroval autom, no nič vážne sa nestalo ani jemu, ani autu. Odnieslo to pár väčších škrabancov na aute. Vďaka ľuďom, ktorí na nás myslia a držia nám palce. Veľmi si to vážime.

15.2.08 piatok

Ku včerajším výsledkom: Peťo 4., ja 3., ale iba veľmi malý odstup medzi prvým a nami. Včera v tímoch 1. miesto - PERFECTFLY.  A zasa super deň. Už od rána moc nestíhame po včerajšom neskorom príchode . Na kopec sa dostávame až o 12hod a sme podľa trakov vyhlásení za naj pilotov. Aj keď sme neboli najďalej, ale rozumne sme sa vracali 5km proti silnému vetru od prehánky, tí dvaja to tam natiahli a tak nás o malý kúsok preleteli.
 
13:20 štartujeme, termika je slabá, ale zachytiť v nej nám nerobí problémy. Sú mraky, let nám nerobí žiadne problémy. Na 70-om km sa silno rozfúka /okolo 10m/s/, mraky sa stratia a nuličkujeme oblasť asi 40km. Cítime na sebe únavu zo včera, nakoniec sa dostávame pod mraky. Slabé, ale je to omnoho lepšie. Na 125-om km spravím nevysvetliteľnú chybu a sedím na zemi. Peťo ostáva v nuličke a keďže je už neskoro, vypláca sa mu to. Veje ešte 17km a vracia sa ku mne asi 6km na farmu, kde sa stretávame. Škoda, že som to pohnojil, mohli sme letieť ešte ďalej. Aspoň dobrý zvoz sa pošťastil. Doma sme ešte pred dvanástou v noci. Sťahujeme gps, Peťo má 149km, ja 125km. Tak uvidíme či to bude stačiť na najlepších, lebo pomyslenie a 7hodinový let ma znechucuje. Sú to vytrvalostné preteky, v normálnych pretekoch ste v páske za 2-3hod a potom je relax. Tu je to oveľa náročnejšie. Započítavajú sa len 4 naj výsledky, takže uvidíme ako sa to zamieša po tomto dni, či ešte budeme bojovať, alebo si len polietame pre radosť. Je tu mnoho dobrých cross country pilotov, ktorí sa na tieto preteky pripravovali a my dvaja sme im zamiešali karty, verte tomu, že už vedia kde je SLOVENSKO !!!

Dokonca organizátor sa o nás zmienil aj v Austrálskej televízii. Tak držte palce, nech máme dosť síl.

16.2.08 sobota

Posledný deň pretekov. Počasie z rána klasika, super, na rannom briefingu sa dozvedáme, že letieť sa bude len do 17:30 kvôli výsledkom a záverečnej párty, ktorá sa má začať o 23hod. Ráno ešte menšie úpravy v sedačkách, poriadna kopa jedla, lebo nasledujúci chod bude až o 23hod alebo vôbec. Je to dobrá odtučňovacia kúra... a kopec sa dostaneme až okolo 12h. Statočne fučí, vo vzduchu je mnoho pilotov, ale nikto sa nevydáva na trať. Mraky sú diétne, tak čakáme. tartujeme okolo 13h. Po štarte nalietavame silné stúpanie a po chvíľke dotáčame malú vatičku vo výške okolo 2000m. To je náš priateľ Zbygniev už na nejakom 10-om km. Nejak sa tu rozlietal.

Prvá partička najlepších je pred nami asi 15km. Vietor fúka z juhovýchodu 6-8m/s, takže vďaka nájdeniu silných stúpaní nemáme problém dobehnúť prvú skupinu. ripojíme sa k partičke 15-ich pilotov a v rovinách začína nekonečná žudlačka, žiadny poriadny stupák asi 30km, iba točenie núl. Na stom kilometri sa situácia úplne mení, začína sa pás široký okolo 15km, dlhý, kde len oko dovidí, malých vedľa seba blízko naukladaných kumulíkov . Dotáčame záklaňu 2400m. Je tesne pred piatou a vejeme pod kumulostrádou na plných šľapkách, na naše počudovanie vôbec nestrácame výšku a o 17:30 sme na 139km od štartu. Borci, ktorí nedotočili urobili dobre, už sa nám ich nepodarilo dobehnúť a tak končia pred nami o nejaký ten kilometrík.

Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008Paragliding Australia 2008

Poliaci nepristávajú a letia ešte pod kumulostrádou až do západu slnka. Za necelé 2hod sa im podarí uletieť ešte viac ako 100km!!! Takže spravili si tu rekord okolo 240km. Večer sa dozvedáme, že aj dve baby v tandeme uleteli 227km neuveriteľné. Ja osobne som také niečo ešte nezažil, myslím si, že v takomto počasí sa tu v Austrálii dá veľmi veľa uletieť. Pristávame samozrejme pri domácom borcovi, na ktorého už čaká džíp. Balíme, nasadáme a v Manille sme niečo po 21h. Odovzdávame gps. Tu je už rozbehnutá párty, natlačíme sa všeličím možným až do prasknutia

Okolo 23.00h je vyhlasovanie výsledkov, vyhlasujú naj 10. pilotov. Do poslednej chvíle sa nevie, aké bude poradie na prvých 5. miestach, vieme len, že to bude veľmi tesné. Nakoniec to vyhráva domáci borec, niekoľkonásobný majster Austrálie, druhý je Nemec, tretí končím ja, tesne za mnou Peťo. Peťo si to 3. miesto zaslúžil rovnako ako ja, lietal úplne super. Takže o bratoch Vyparinovcoch zo Slovenska sa tu dosť veľa hovorilo  Nakoniec sa chceme poďakovať všetkým priaznivcom paraglidingu, aj ľuďom, ktorí na nás mysleli a držali nám palce. Dúfam, že sme Vám aspoň trošku priblížili atmosféru z týchto celosvetových pretekov v cross country.

17.2.08 nedeľa

Ráno sa prebúdzame unavení a na lietanie ani nepomýšľame, raňajky vynechávame a rovno obedujeme. Po obede ideme pozrieť na kopec, ale nelietame, vraciame sa do mesta a ideme na kúpalisko. Relaxujeme, zajtra ak bude počko, chceme si uletieť aj s Poliakmi niečo do cross country. No uvidíme.

19.2.08 utorok

Skoro ráno o 4:30 odvážame nášho kámoša Zbyška na letisko do Tanworth vzdialené asi 50km. Na ďalšie preteky, ktoré sa začínajú v Bright 23.2.08 ideme už v piatok ráno, je to skoro 1000km na juhozápad. Chcem ešte stručne zhodnotiť tieto celosvetové preteky v cross country v Manille. Mysleli sme si, že to bude jednoduchšie, ale postupne sme zistili, že sú tu tímy, ktoré sa na tieto preteky pripravovali svedomite.

Veľmi nás prekvapili Poliaci, Švajčiari, Francúzi, Nemci a Austrálčania, ktorí tu predviedli skvelú spoluprácu, čo sa týka tímového lietania a organizácie zvozov. Ide to do peňazí, samozrejme, že mali sponzorov. Predstavte si, že letíte niekde 200km vzdušnou čiarou, po ceste je to okolo 300km a cesty nie sú všade asfaltové. Asi 30% je poľných, s vysielačkou ste neustále v kontakte s vodičom, ktorý podľa gps prístroja ide za vami. Po pristáti okolo 19,30hod je do pol hodiny pri vás a idete domov. Po ceste je večera. V takej super organizácii prichádzate najskôr okolo 00:00hod, sprcha a rýchlo spať, aby ste ráno boli na rannom briefingu, dozvedeli sa čo najviac o počasí a o 10:30 boli na kopci. Aby ste mohli zase zvládnuť 5-7 hodinový letový maratón, záleží od podmienok, koľko km za tých 7hod uletíte. My sme s takýmto rozpočtom nepočítali, prvú polovicu sme leteli sami dvaja a väčšinou na čele, po polovici sme museli ubrať plyn a počkať niektorého z pretekárov, letieť spolu s ním, lebo on mal zvoz a my nie. Však to v niektorých kolách aj podľa track logov vidieť, že sa vraciame aj proti vetru aby sme pristáli pri pilotovi, ktorý už sedel na zemi, s ktorým sme sa za poplatok odviezli až domov. Ináč takéto preteky by mal skúsiť každý, kto si myslí, že mu to celkom v lietaní ide. Je to o sebadôvere a tá sa na takýchto pretekoch upevňuje.

Ďalšia vec je kondícia, psychická aj fyzická, bez nej nemáte šancu - po troch dňoch ste odpísaný a to som pilot, ktorý vo vzduchu strávi nie málo hodín. Potvrdila sa aj naša taktika a rozhodnutia, ktoré sme robili počas letov. Uistilo nás to, že to nie je najhoršie, čo sme tu dokázali, samozrejme zdokonalili sme sa tu a mnohému priučili. O naše skúsenosti sa radi podelíme aj s inými nádejnými priateľmi -pilotmi. Čo sa týka organizátora, myslíme si, že mohol dať slušnejšie ceny na prvých 3. miestach. Ale čo sa týka propagácie, každý deň naša domáca chodila za nami s novinami a ukazovala nám titulnú stranu, kde boli veľké fotografie a článok o pretekoch. Taktiež na kopci nechýbala ani Austrálska televízia, ktorá dávala krátke šoty do športových programov. Keď sa v Austrálii niečo koná, potrpia si na tom, aby to celý národ vedel, možno, že sa toho dočkáme aj u nás doma. Nechajme sa prekvapiť. Najkrajšia na tom je odmena - na záverečnom vyhodnotení, kde sa vyhlasuje desiatka najlepších, keď vás vyhlásia pred viac ako 100 ľudmi - vystúpite, povedia meno a štát , na to sa tak rýchlo nezabúda.
Nový Slovenský rekord!!!

20.2.08 streda

Už od rána sa svedomite pripravujeme na pekný prelet, no nik z nás ani len netuší, že to bude nový SLOVENSKÝ rekord! Je krásny slnečný deň so slabým južným vetríkom, na kopci sme už pred dvanástou, rýchlo sa pripravujeme a po dvanástej štartujeme. Základne sú veľmi nízko iba okolo 1500m, ale mrakov je dosť a my sa pod nimi celkom pekne vezieme. Letíme smerom na sever a asi po 15km musíme zalomiť trať na severozápad do kopcov, čo je pri tak nízkych základniach dosť riskantné, ale základne sa rýchlo zdvíhajú a sú už okolo 1800m, čo je oveľa lepšie.Hory prelietavame s prehľadom a veľmi rýchlo. Asi na 70-80km máme trošku krízu v úseku asi 20km. Nie sú mraky, čo nasvedčuje, že v tejto oblasti dosť silno fúka.

Neustále sme v spojení s poľskými pilotmi , za ktorými ide zvozové auto a udávame im každých 20km svoju pozíciu. Bez väčších problémov nachádzame silné stúpanie, s ktorým sa odvážame dosť ďaleko. Zase musíme lomiť trať, aby sme sa dostali pod aktívnu radu mrakov. Preskok je nekonečne dlhý, strácame výšku a ešte k tomu aj silné klesanie, ale tlačíme na pílu a nalietavame silné stúpanie asi vo výške 1250m a za malú chvíľku sme pod mrakom.

Bolo to asi na 90km , základne sa už poriadne zdvihli, sú okolo 2250m a pred nami krásna kumulostráda. Už len zvoliť ideálnu stopu a vezieme sa asi 15km bez nejakej veľkej straty výšky. Peťo sa zase sťažuje, že mu treba čúrať, no nedokáže to a tak musí vydržať. Mne to problém vôbec nerobí. Zase musíme lomiť trať, aby sme sa dostali pod aktívnu radu mrakov. To sa nám vďaka super stope učebnicovo darí a my sa dostávame pod ďalšiu kumulostrádu. Medzi 100-170km všetko ide ako po masle, ale čas neúprosne beží a my musíme spomaliť a držať si výšku. Stúpania už zoslabli na 1-1:5m/s. Máme za sebou okolo 190km, keď mi v jednom z gps došli baterky. Pozerám na druhé, to je ešte úplne v pohode, dotáčame ešte neskoro rozliaty mrak a ten tak zatieni MLR gps, že na nejakú dobu stráca signál zo satelitov. Už len záverečný doklz a nejaké to pritáčanie núl, veď o pár minút je už západ slnka a po  7hod a 23min pristávame asi 15km od hlavnej cesty na 220km od štartu.

Po pristáti je pri nás okamžite farmár, ktorý nás ponúkne chladeným pivkom a odváža ku hlavnej ceste - ej, v medziľudských vzťahoch sa máme od nich čo učiť. Čaká s nami do chvíle, kým nepríde poľské zvozové auto. Ak by pre nás neprišli Poliaci, farmár by nás zaviezol do najbližšieho motelu a to bolo asi 50km, lebo ináč by nás určite zožrali komáre. O pol deviatej sedíme vo zvozovom aute s Poliakmi a máme pred sebou okolo 300km cesty. Poľský vodič ide super a tak sme pred pol dvanástou doma. Otvárame karaván a na stole večera s odkazom:

- neuveriteľné, títo ľudia sa vedia vžiť do vašej situácie a tak Vám pomôžu, akoby ste boli ich deťmi. Za to sme im zo srdca vďační. Po stiahnutí gps to Peťovi dalo 230km, ja by som mal o kilometrík viac, ale prerušený signál v gps mi to skresal na 190km. Kto tomu len trošku rozumie, vie, že som nemohol pristáť vo výške 1600m, oddýchnuť si a pokračovať ďalej , je to iba program, ktorý časom človek dorieši. Veď takýto kopec tu ani nie je, ale to nie je až tak podstatné. Podstatné je, že sme sa zase utvrdili vo svojej taktike a túto šachovú partiu sme vyhrali. Zajtra celý deň cestujeme do Brightu na preteky, odkiaľ sa Vám reportážou pokúsime priblížiť atmosféru pretekov.

22.2.2008

Cesta z manilly do Brightu ubehla v pokojnej atmosfére, nejaké tie zastavenia na zaujímavých miestach a vejeme ďalej - je to cca 1000 km na juh - tu to znamená na chladnejšie miesta-ufff...A je to naozaj tak , z Manilly 33-36 °C sme dorazili do Brightu, kde bolo ledva 20 °C !!! a super horský vzdúšik. Bright je jediné miesto na tomto kontinente, kde sa dá lyžovať. Je to zimné stredisko plné skautov a pionierov, ktorí si tu plnia svoje sny.

Pre nás "chlapcov z hôr" to je príjemné stretnutie s horami, v tejto rovinatej a dosť fádnej krajine, kde nie je o čo oko oprieť. Naozaj krásne miesto-odporúčame navštíviť. Tunajšie hory vyzerajú dosť podobne ako naše Donovaly. Do Brightu prichádzame okolo 17:00 , registrácia, ubytovanie v najlacnejšom kempe, ktorý nesie hrdé meno "Outdoor inn", no pravda je taká, že sa ocitáme v roku 1950, akurát v tej zničenej za 60 rokov verzii⇒nevadí. Ubytujeme sa za cca 350Sk na noc s vedomím, že tu nemôžeme ostať- zajtra si musíme nájsť inú nocľaháreň. Ešte párty - musím povedať "úbohá" a spať. Boli sme trochu prekvapení z toho , že tu platíme cca 150 eur za prakticky nič, žiadne vývozy na kopec, žiadne zvozy - prosto nič - že v Austrálii je to tak.

23.2.2008 - Prvý súťažný deň

V noci fučí a je kosa jak cip. Ráno sa prebúdzame do krásneho počasia s predpokladom super termického dňa. 8:30 - briefing, na ktorom sa dozvedáme , že na štarte fukoce 10m/s do chrbta-organizátori nás ťahajú za nos do 14:00, aby nám nakoniec v kempe oznámili, že deň je zrušený. Pravdu poviem, že nám všetkým odľahlo a okamžite sme si išli hľadať "ľudské" ubytovanie. Našťastie sme sa dali dokopy s Angličanmi a jedným Rusom a zohnali sme si rodinný domček Blízko organizačného centra pretekov. Cena za domček v rozpočítaní na osobu vyšla lacnejšie ako ponúkol organizátor v "CPZ" /cela predbežného zadržania/

24.2.2008 - Druhý súťažný deň

To isté ako včera-silný juhozápadný vietor.  Rozhodli sme sa pre malý výlet na Mt. Buffalo, ktorý je iba 40km od Brightu-je to vcelku zaujímavý výletík, no našinovi asi veľa nedá - u nás máme hory oveľa krajšie. Chvíľu sme pochodili po rôznych vyhliadkach - trvalo nám to asi 40min a vymrznutí prášime späť do tepla nášho nového domova. Malá poobedňajšia siesta , potom Števove kuchárske umenie /dnes ukuchtil super "džadky"-guľky zo zemiakov a múky s troškou klobásky. Konečne nejaká zmena v jedálničku po toľkých steakoch/. Na večer sme pozvaní /všetci/ na barbecue k miestnej pilotke - takže skočíme ešte do marketu, aby sme neprišli naprázdno a ideme na to!

25.2. 2008 - Prvý task

Po včerajšom prísľube dobrého počasia sa po niekoľkých briefingoch usporiadatelia rozhodli, že sa pôjde na kopec. Počasie vyzerá veľmi dobre-slabý vietor a modré nebo. Po 12:00 však žiadne kumuly a je vidiťeľná inverzia→bude bezoblačná termička "so, lets go!"

Task commity vypisuje 63km dlhú trať s rôznymi cik-cak bodíkmi. "Window is open!" - no všetci ešte chvíľu vyčkávajú, lebo predskokani zatiaľ nemôžu dosiahnuť potrebnú výšku. Za chvíľu do toho však naskáčeme všetci - je cítiť včerajší prechod frontu vo vzduchu. Trať ubieha v pohode -dostupy sú cca 2300m a stúpania do 6m/s /klesáky však skoro všade/. Po štarte sme so Števom v čele spolu s dvoma miestnymi borcami, pokračujeme na prvý otočný bod, tam sa naša skupina delí a najlepšie na tom je domáci borec. Števo v snahe spraviť únik, letí do tutového žľabu, ktorý má ale poobedňajšiu siestu a tak tratí celý náskok a prelietava ho pelotón. V snahe dobehnúť čo sa dá, však sadá na cca 40km-smola  , ja pokračujem ďalej , dobieham čo sa dá , no v závere si nepotrebne dotáčam 300m a dolietavam ako piaty s neveľkou stratou na 1.Craig Collinss, 2. Mark Wats , 3.Fred Gungl, zato so 400m výškou.

viac zajtra .....

26.2.2008 - Silný vietor

Ráno sa všetko tvárilo v pohode, akože sa poletí, no už prví predskokani ukázali, že dostať sa vyššie ako 50m nad štart bude dnes celkom problém. Následne na to zosilnel vietor, takže sme ešte symbolicky vyčkávali na kopci na ďalší a ďalší briefing, no pre istotu sme si zbalili fidlátka dúfajúc, že sa to odpíska . /Pravdu povediac sme sa už vopred rozhodli, že dnes nepoletíme - nech sa organizátor rozhodne akokoľvek/. Kolo bolo nakoniec zrušené.

27.2.2008 - ďalší deň v….

O 11:00 všetci vychádzame na kopec, nad ktorým už krúžia padáky. Čoskoro sa však presvedčíme, že vietor fúka “po kose” a nie je možné zdvihnúť sa. Organizátori preto vyhlasujú rýchly presun na iné štartovisko, vzdialené cca 40km od Brightu. Aj tento pokus však stroskotáva po príchode na tamojšiu pristávačku, mraky začínajú povážlivo rásť a v diaľke vidno už aj zrážky-neklamný znak blížiaceho sa studeného frontu. Takže so známym „day is cancelled” sa lúčime s organizátormi a vraciame sa späť do Brightu, kde na nás večr čaká nejaká anglická špecialita, ktorú naši spolubývajúci pripravia na večeru. Včera sme robili my jahňací boršč, ktorý im všetkým veľmi chutil, takže dnes pozvali oni nás.

Počasie na ďalšie dni nevyzerá veľmi ružovo, takže už si robíme plány čo ďalej. Pravdu povediac je nám už trochu ľúto za Manillou, kde sa lietalo ozaj každý deň.Organizátori sľubujú super počasie od nedele, ale to je pre tento pretek bohužiaľ neskoro. Zajtra sa pravdepodobne budeme presúvať zase na nejaké iné miesto - niekam do rovín a letieť by sa malo smerom na Bright-no uvidíme.

28.2.2008 - zdávame to....

Po vzhliadnutí synoptickej situácie a po zhodnotení všetkých možných pre a proti sme sa rozhodli odísť späť do Manilly a potom do Brisbane. Tak zatiaľ.
 

PERFECTFLY SPONZORI

        sport rysy

                    143x155-images-stories-logo gazi

<param name="movie" value="g.swf" />
<param name="quality" value="high" />
<param name="allowScriptAccess" value="always" />
<param name="wmode" value="transparent">
<embed src="/g.swf"
quality="high"
type="application/x-shockwave-flash"
WMODE="transparent"
width="468"
height="60"
pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"
allowScriptAccess="always" />
</object>