škola paraglidingu

You are here:

Mexiko 2009

E-mail Vytlačiť PDF

10.1.2009 - sobota

Po 30 hodinách neskutočných peripetií sa ocitáme /Robo Kaučárik, Gabo Kaňuch, Pišta a Peťo/ ráno 5:00 v Mexiko City v nadmorskej výške ponad 2270m. / dobrá rada pre všetkých-nikdy neleťte transferom cez USA a nekupujte letenku od Českej spoločnosti LETUŠKA/. Samozreje, že batožina je nekompletná a poškodená –Gabovi chýba kompletná druhá batožina a my máme každý nejakým spôsobom poškodené ruksaky. Vypisujeme nejaké formuláre a rýchly presun metrom na autobusovú stanicu, kde chytáme autobus 8:20 do Valle de Bravo.
Mexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paragliding
Okolo 11:00 nás privítalo slnkom zaliate Valle /vonku príjemných 27 st /, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške okolo 1800m a ktoré bude našim hlavným stanom počas nášho pobytu na MS. Mimochodom, je to nádherné údolie, na dne ktorého sa nachádza jazero, ktorého vody brázdi nespočetné množstvo lodí, jácht, jachtičiek a rôznych iných plávajúcich zariadení – je to Mexická perla, kam chodia Gringos, ako tu volajú Američanov, na lacné dovolenky.

Ako opití sa vlečieme preľudnenými uličkami plných áut, výfukových plynov a všadeprítomných policajtov na rezervovanú Posada Familiar de Fernandez, kde sme sa zložili a chvíľu oddýchli. Sme naozaj dosť vyčerpaní a tak sa rozhodujeme dnešný deň prevegetiť a už o 17:00 miestneho času sa ukladáme k zaslúženému spánku.

11.1.2009 - nedeľa

Ráno vďaka časovému posunu sa budíme dosť zavčasu, ale už úplne v pohode. Modrá obloha sľubuje nádherný deň. Nedeľňajšia Svätá omša vo Valle je plná drobnučkých Mexičanov a ešte drobnejších Mexičaniek, ktoré sa sem zišli z rôznych odľahlých dediniek, miestny farár má dlhú ohnivú kázeň – škoda , že nevieme po španielsky ani ceknúť. Ulice v nedeľňajšom Valle sú preplnené stánkami ako u nás na jarmoku, na každom kroku čosi kuchtia. Zmes vôní pripravovaných jedál a sviatočná atmosféra dáva tomuto dňu zvláštne čaro.

Aj my sa dávame zlákať a ochutnávame miestne špeciality-sú výborné. Škoda len, že nemôžeme ochutnať zo všetkého čo sa tu kuchtí / miesto v žalúdku by sa možno aj našlo, ale obavy z možných tráviacich problémov nás odrádzajú/.
Pondelok 12.1.2009
Dnes už od rána vyskakujú kumuly, ktoré sa veľmi rýchlo „pečú“ do veľkých mrakov a tak sa rozhodujeme dnešný deň využiť na zmenu bývania a poznávanie okolia.

Gabo si kupuje na jarmoku tenisky za 200pes/asi 300sk/, aby mal v čom lietať, lebo jeho batožina zatiaľ nedorazila. Berieme padáky a hurá na kopec.

Z Valle na hlavný štart, ktorý je v 2300mnm sa dostávame v dvoch taxíkoch. Cesta trvá asi 30 min – je to dobrých 25km, za taxík platíme asi 180Sk.

Na štarte je fakt husto, stretávame sa tam s kamošmi z Poľska - je tu aj Bartek – náš bývalý kurzista, ktorý je tu už skoro dva týždne a tak nám tu pomáha so zorientovaním sa. Štartovačka je super a na štarte sú ochotní mexikánci, ktorí radi pomôžu. S netrpezlivosťou vybaľujeme naše novučičké NIVIUKY. Prvý sa do vzduchu dostáva Pišta a Robo, ja mám problém rozmotať šnúry a Gabo mi pomáha pri rozmotávaní. Asi po pol hodine sa dostávame do vzduchu – paráda !!! ufffff..... silné a turbulentné stúpania nás vynášajú do 3600m a už sa kocháme krásnym výhľadom. Stupáky sú 8-11m/s fakt husté . Mne sa smola dnes lepí na päty a vylieva sa mi voda do sedačky. Po pristátí suším záložák a spoločne ho prebaľujeme. Pristávačka je na anglickom trávničku na brehu jazera, kde si hneď dávame chladené pivečko. Cestou späť sa zastavujeme u Barteka, ktorý nám chcel ukázať svoje ubytovanie. Zajtra sa sťahujeme k nemu. Dávame si chutnučkú večeru a ideme spaťPotvrdili sa slová miestnych borcov, že vo Valle sa lieta každý deň – samozrejme nespadla ani kvapka a padáky si poletovali do 19:00, ale čo už, aj zajtra je deň.
Zato sme sa poriadne najedli a napili...

Utorok 13.1.2009

Ráno je kompletná "deka", ale po včerajšej skúsenosti sa radšej chystáme na kopec. Asi okolo 10:00 sa nebo objavilo vo svojej modrej nádhere, aby sa v zápätí zatiahlo hustým cirrusom. To sme už všetci na štarte. Termický potenciál tohto miesta je však aj pri tomto počasí zrejmý. Stúpania do 7m/s a dostupy okolo 3300mnm. Troška sme polietali, podolaďovali, večera, pivečko........ je to tu fakt supeer :)

14.1.2009-streda

Deň začíname ako obvykle výdetnými raňajkami v miestnej reštaurácii-tentokrát si dávame miestnu „držkovú“ – chutí výborne.
Letové podmienky sú dnes ako obvykle výborné – dostupy okolo 3700mnm a stúpania do 8m/s. Už začíname veriť domácim, že sa tu lieta každý deň.

Poobede však kumulov pribudlo a začali sa trochu „variť“, a tak mnohí dnes nedolietavajú na pristávačku do Valle, ale kde-tu sadajú, aby ich v zápätí za pár pesos doviezol taxík domov.


15.1.2009-štvrtok

Počasie neveští nič dobrého-celú noc pršalo a ráno vyzerá veľmi podobne. Napriek ubezpečeniam majiteľa miestnej školy že „in Valle is flyable every day „ sa rozhodujeme pre malý výlet do okolia. Po preštudovaní turistického sprievodcu, ktorého sme dostali vo forme interaktívneho CD padá voľba na návštevu archeologického náleziska v Teotenango, vzdialeného cca 120km od Valle a prehliadku historického mesta Tolouca, ktoré máme po ceste späť. Dohodneme si taxík a vyrážame na celodenný výlet za poznaním. Cestou prechádzame náhornou plošinou plnou vysokých borovíc a kaktusov aloe vera, pozerám sa na výškomer a ten sa zastavuje tesne pod hranicou 3200mnm, no príroda je tu ako u nás dole-nič nenasvedčuje tomu, že sme tak vysoko. Výšku si uvedomujeme, až keď sa začneme peši štverať smerom ku aztéckym pyramídam v Teotenango.
Cesta ubieha rýchlo a vďaka šoférskym schopnostiam nášho José sa dostávame do Tolouca za necelú hodinu, kde ako sa ukazuje, schopnosti nášho José končia – nemá ani šajnu o pyramídach či archeologickom nálezisku v Teotenango a som si takmer istý, že v živote nebol ďalej ako v Tolouca. Po chvíli sa ukazuje, že náš José nevie ani čítať / pri dojednávaní ceny vo Valle sa tváril, že tieto veci má v malíčku/ . Stojíme na každom rohu a pýtame sa na správny smer-za chvíľu sme na mieste. Čaká nás asi dvojhodinová exkurzia po ruinách krvilačných Aztékov.
Mexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paragliding
Ešte prehliadka Toloucy, kde sa nachádza krásna katedrála, drobné nákupy pre najbližších a vejeme do Valle, kde prichádzame už po zotmení okolo 19:00. José si samozrejme pýta navyše, aj napriek tomu, že nevedel nájsť cestu z Toloucy späť/keďže nevie čítať tabule/ a my sme ho museli navigovať z mesta, ale čo už – dávame mu 100pesos na vrch a aj tak nás tento celodenný výlet taxíkom vychádza asi na 1000sk dokopy aj s pivom. „Doma“ sa dozvedáme, že vo Valle lialo celý deň, ale lietať sa chvíľu dalo a niekoľko nadržancov aj lietalo /hoci niektorí potom museli sušiť padáčiky/.

17-18.1.2009-sobota,nedeľa


Prechod studeného frontu dáva ideálne šance na výborné termické podmienky. Obidva tieto dni sú naozaj nadpriemerné . Sobota troška turbulentná , nedeľa „trošku“ rozfúkaná s dostupmi do 4300mnm. Ako tréning je to fajn.

Na dlhšie prelety to tu nie je, ale za to sa tu dá lietať prakticky furt a je tu veľmi lacno. Akurát v noci si povinne vkladáme špunty do uší , lebo v hluku, ktorý vytvára zmes miestnych vonkajších barov, nočných podnikov /sú to v podstate krčmy , kde sa do rána hlučne zabáva mexický ľud/ a hrmotu nákladných áut sa spať naozaj nedá.

19.1.2009-pondelok


Nič výnimočné sa nedeje-deň prebieha v obvyklom scenári prípravy na MS. V meste je už vidieť známe tváre svetového paraglidingu a aj na štarte sa robí pekne husto.

Deň je zase „trošku“ rozfúkaný-ba dokonca ešte viac ako včera, no nám sa darí ako aj po všetky predchádzajúce dni odletieť naplánovanú trasu a pristáť v cieli./ tým mám na mysli oficiálnu pristávačku vo Valle s anglickým trávničkom a chladeným pivečkom, len pár stoviek metrov od nášho „domu“/

Pristávačka vo Valle je fakt veľmi bezpečná-je na brehu jazera a tak na nej fúka stabilne rovnaký smer a v podstate aj sila , pre pristávanie, veľmi príjemného vetra.

20.1.2009-utorok


Zase ideme na kopec. Na štarte vypisujeme cca 50km disciplínu s cieľom v „údolí motýľov“ a tak chceme chytrácky „zabiť dve muchy jednou ranou“ . Lietanie je oproti včerajšku o čosi pokojnejšie a aj kumulov čosi pribudlo. Dostupy cca 3700mnm dávajú nášmu zámyslu vysoké šance. Do cieľa sa však nedostávame všetci /vlastne z našich dolietavam iba ja a Pišta/ Pišta sa rozhoduje letieť späť do Valle , čo sa mu nakoniec aj úspešne podarilo. My v zložení : Bartek/PL/, Klaudia/PL/, Marko/HR/ a ja presvedčíme majiteľa miestnej „reštaurácie“ aby nás odviezol do vysnívaného údolia motýľov a potom aby nás zaviezol do Valle.

Najímame si skúseného sprievodcu- je ním miestna Chuanita , ktorá nám hneď prvých desať minút vyše trištvrtehodinového výstupu, dáva jasne na javo, že sme si predsa len mali vziať kone za 150pesos.
Mexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paragliding
chudák Marko-ten je od mora-mal naozaj dosť
V tejto nadmoreskej výške /vyše 3000mnm/ si poskakuje ako srnka a my sa za ňou vlečieme ako zbtí psi hore do údolia motýľov. Ešte hodnú chvíľu idú za nami na koňoch miestňaci a neustále ponúkajú svojich tátošov-my však tvrdohlavo vzdorujeme a tak to vzdávajú a vracajú sa späť na stanovisko.

Po prekonaní cca 400 výškových metrov nás naša sprievodkyňa odrazu upozorní aby sme boli ticho, že sa začíname blížiť k cieľu. O päť minút sme na mieste.

Dopadli sme rovnako ako Boris Filan pred niekoľkými rokmi-vidíme veľké ho......o.  Keďže je už 17:00 a je pod mrakom-všetky motýliky pekne oddychujú v obrovských strapcoch prilepení na stromoch. Sú ich tu naozaj milióny.

Sem-tam vidíme aj zopár otužilcov poletovať a dúfame v zázrak, že zasvieti slniečko - oni sa prebudia a my uvidíme celú tú nádheru – po desiatich minútach prepotení a znechutení , no s pevným odhodlaním vrátiť sa sem na niektoré poludnie /kedy vraj na 100% všetky lietajú v obrovských húfoch/ zliezame dole, kde na nás už čaká auto, ktoré nás vezie „domov“.

21.1.2009-streda


Deň ako každý iný. Ráno sa rozhodujeme pre oddych a trávime ho každý po svojom. Konečne sa dostali na rad aj knižky a časopisy. Večera v meste a spať.

22.1.2009-štvrtok


Lieteme......vlastne hlavne skúšame nové úpravy na našich padáčikoch, večer robíme podobné úpravy aj iným, keďže sa tu nejak rozchýrilo, že Vyparina brothers vedia ako na to.

/Už asi tretí deň robíme do noci padáky ľuďom, ktorým sa ich miláčikovia zdajú už nebezpeční-je to super vidieť ich vysmiaté tváre na druhý deň/.

23.1.2009-piatok


Po včerajšej porade už o 8:00 sedíme v taxíkoch a mierime smer -XINANTECALT - vulkán. Náš cieľ je vzdialený okolo 100km. Vybrali sme si nádherný deň-slnko páli- no v tejto nadmorskej výške je príjemne. Po hodine cesty sa nám poskýta pohľad na cieľ dnešnej cesty vulkán XINANTECALT-vyzerá nádherne.

Hranica stromov tu končí okolo 4000mnm a my stále ešte sedíme v autách a uháňame prašnou cestou stále vyššie a vyššie. V týchto výškach už autá trošku cítia redší vzduch. S plným nosom a ústami prachu asi po 20 km prašnej cesty dorážame do cieľa, akéhosi záchytného parkoviska s občerstvením /4150mnm/ – odkiaľ sa už ide peši na vrch krátera. Natierame sa hrubou vrstvou opaľovacieho krému, berieme potrebné veci a vyrážame na hrebeň krátera, ktorý je cca 200m vyššie. Už aj týchto 200m
nám dáva „do tela“ – nie sme na takúto výšku dobre pripravení. Po príchode na hrebeň sme odmenení úžasnými scenériami, ktoré toto miesto ponúka.

Mexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paragliding
hvíľu oddychujeme, robíme zábery... Po krátkej porade si vytyčujeme za cieľ dnešnej túry najvyšší bod vulkánu, ktorý má cca 4700mnm. Zostupujeme dole do krátera k zafírovomodrým plesám vulkánu-niektorí sa rozhodujú v ceste nepokračovať-necítia sa v tejto výške ok. My pokračujeme ďalej, stúpame pomaly, občas sa zastavujeme, aby sme si oddýchli a doplnili tekutiny, robíme zábery......

Cesta je fakt namáhavá a neoplatí sa „prepáliť“ štart. Nakoniec sa najvyššie dostávame iba traja.“Konečná“- je to cca 180m pod vrcholom- ďalej sa bez horolezeckej výstroje bezpečne nedá pokračovať. Sme spokojní. Stálo to za to!!

Zostup je pomerne jednoduchý, akurát sa nám už ide dosť ťažko z krátera von. Cestou späť v taxíku všetci spia...

24.1.2009-sobota


Dnes je tréningový deň a večer otvárací ceremoniál. Treba povedať, že mexickí organizátori sa vedia mediálne zviditeľniť, alebo ak chcete, tak dobre sa „predať“. Tieto MS určite vojdú do povedomia ako najviac mediálne sledované paraglidingové preteky v histórii.

Podľa môjho názoru bolo prítomných minimálne 25 rôznych televíznych a rozhlasových štábov. Miestni obyvatelia vytvorili okolo námestia tisícové kordóny a kade sme prechádzali so slovenskou vlajkou a ceduľou s nápisom Slovak Republik-skandovali

názov našej vlasti-nezabudnuteľné, úžasné. Odpochodovali sme si okolo celého námestia, potom príhovor miestnych papalášov na pre tento účel vystavanom pódiu a deň sme uzavreli perfektnou večerou v nóbl podniku.

25.1.2009-nedeľa


V prvý deň pretekov nám organizátori vypísali 74km task cez 4 otočné body s cieľom vo Valle.

Potíme sa na štarte oblečení a v plnej zbroji- organizátori nás púšťajú na štart podľa umiestnenia v svetovom rebríčku FAI. Takže Pišta štartuje ako 62., ja 71. a Robo 92. Štart nám nevychádza a tak od začiatku až do konca dobiehame pelotón, tempo je ok, základne v 3400mnm. Termika dnes funguje spoľahlivo a tak sa do cieľa dostáva nakoniec vyše 100 pilotov, medzi nimi je aj Peťo a Pišta. Robovi sa dnes bohužiaľ veľmi nedarilo a tak nedoletel. Peťo dolietava okolo 30. miesta, Pišta okolo 60. a Robo okolo 120.

26.1.2009-pondelok


Druhý deň 91.4 km dlhý task nás najprv posiela do rovín, potom dva otočáky a cieľ je páska. Speedsection je 1km okolo cieľového bodu. Štart sa dnes darí Robovi a Pištovi, Peťo ako obvykle zaspáva a vlečie sa asi 2 km za vedúcou skupinkou.

Termika aj dnes funguje ako má a tak otočenie OB v rovinách nerobí problém takmer nikomu. Dostupy 3400mnm a slabý vietor dáva veľké šance na doletenie. Do cieľa sa ako prvý z našich dostáva Pišta - okolo 50 miesta. Robo končí asi 2 km pred cieľom kvôli slabnúcej termike. Smoliarom dnešného dňa je Peťo, ktorý sa postupne prepracoval do prvej skupinky medzi prvých desať, no posledný stupák podcenil a tak skončil 900m pred páskou.

27.1.2009-utorok


Dnes je od rána zase jasno a nám je "jasno", že si neoddychneme. Do pozdného večera sme včera "ladili padáky" a ráno sa naháňame zase za inými prepotrebnými vecami. Samozrejme, že nestíhame vývoz na kopec. Berieme taxík a dobiehame stratený čas. Podmienky na štarte sú dosť stabilné a tak nemáme šancu ani nafúknuť našich miláčikov. Napriek tomu organizátori vypisujú takmer 95km dlhú disciplínu, čo sa neskôr ukazuje ako výborná voľba. Do cieľa sa dnes

dostáva takmer 90 šťastných pilotov. Svoj deň si dnes vybrali dvaja naši- Pišta bol na špici prvých 75km, kde sa ich 7 členná skupinka na chvíľu zasekla a tak ich pelotón prežehlil, ale aj tak si zaslúži za tento výkon naše uznanie-dolietava okolo 25 miesta. Druhý z našich - Peťo si zase vybral svoj "čierny deň" - technický problém na padáku ho núti pristáť dole pod štartom. Robo sa dnes "pochlapil" a dolietava do cieľa v prvej polovici.


28.1.2009-streda


Počasie ako obvykle-letové. Scenár ako po iné dni. Vývoz na kopec, vypísanie tasku-štart-let-cieľ. /dnes si aj Peťo poriadne skontroloval padák /
Organizátori na dnes vypísali task dlhý 84km, ktorý sa nám už na zemi zdá ako najťažší z doposiaľ zadaných. Termika je zo začiatku mierne povedané „neučesaná“ a štart je ako vždy na „crazy thermal“ /ako všetci nazývajú termické miesto asi 4km od štartovačky-kôli naozaj „crazy“ stúpákom, ktoré sú síce rozbité, ale idú pekne vysoko/. Štart berieme všetci /naši/ v pohode a hoci je pred nami tak 50 pilotov, neriskujeme.

Postupne sa dostáva do čela Peťo s Pištom, Peťo otáča 2. OB/cca 50km/ ako 3. a Pišta tesne za ním-máme pekne našliapnuté......... Robo sa bohužiaľ zasekol na anténach za 1.OB a stratil kontakt s pelotónom. Peťo sa odtrháva od skupiny čo sa nakoniec ukazuje ako zlá cesta a stráca svoju pozíciu, kedy ho „prežehlí pelotón“. Pišta sa zase dostáva do čelnej skupinky a 6km pred cieľom je na 4-7 pozícii. Malé zaváhanie a príliš veľký tlak na psychyku ho však stoja cenné minúty a dolietava s pelotónom. Víťazom dnešného tasku sa stáva Christian Maurer zo Švajčiarska. Naši v poradí Pišta /cca 10min za víťazom/za ním 2 min. Peťo a Robo dolietava o niečo neskôr. Večer ešte dolaďujeme Robovi padáčik, Pišta varí chutnú polievočku, popíjame pivečko..........dúfame , že nám to zajtra dopadne lepšie.
Mexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingC

 

29.1.2009-štvrtok


Už od rána sa začínajú robiť termické mráčiky-tešíme sa na dobré letové podmienky. Organizátori sa dnes rozhodli pre 114km disciplínu , ktorá sa nakoniec ukazuje ako najťažšia. Hneď po štarte sa letí do rovín , potom veľkou okľukou okolo jazera na 2 OB, ....

www.azoom.ch
Naša partička/pišta,robo,peťo/ sa držia pokope a letia spolu v cca prvej štrvrine štartového poľa, Peťo otáča 2.OB ako 3. v poradí a potom dotáča mrak a letí smerom k 3.OB. bohužiaľ po ceste sa dostáva do zlej stopy a po chvíli sedí na 54km. Pišta s Robom pokračujú ďalej a darí sa im prepracovať do vedúcej skupinky medzi 10 naj.
Nakoniec Pišta do lietava asi na 25 mieste a Robo asi 10 min za ním do cieľa-pekný výkon!

30.1.2009-piatok


Zasa pekný slnečný deň, na štart zase zaspávame a berieme si taxi.
Organizátor dnes vypisuje 84km dlhú disciplínu cez 5otočných bodov s cieľom pri jazere vo Valle de Bravo.
Už po štarte som zistil, že podmienky vo vzduchu nie su košér a treba si držať výšku, kvôli silnému vetru a s tým spojenou silnou termickou turbulenciou.
Po otvorení štartovej kružnice sa dostávam do čela pelotónu ako po ostatné dni, len ten záver ešte neviem tak zariskovať ako ostatní a preto si ešte pred páskou dotočím.To ma stojí stratu bodíkov, ale istotu, že doletím.
Cestou na tretí otočák som prvú grupu stratil a tak som sa rozhodol letieť sám a to úplne inak. Moja taktika mi vychádza a na 4ot.b. čelo dobieham a to zo slušnou rezervou. Do cieľa sa už odvážam s pelotónom a končím na 39. mieste s 840 bodmi. Dúfam, že ma to celkovo hodí trochu dopredu.
Vyhral D.Valkov so slušným náskokom, druhý bral iba 933 bodov.
Po pristátí v cieli sa dozvedám smutnú správu: asi o 13:00 tragicky zahynul švajčiarsky pilot Štefan Schmocker. Mal iba 24rokov- to už je na nás priveľa, len veľmi ťažko to nesieme......, okolnosti nebudem vysvetľovať, doma to porozprávam podrobnejšie. Peťo musel opustiť priestor, v ktorom lietal vrtuľník a tak predčasne pristál. Škoda, Robo dolietava do cieľa asi o hodinu a štvrť po mne.
Sobota je oddychový deň, budeme relaxovať, je to tu naozaj náročné. Držte nám palce.
Stránka organizátora nefunguje a tak sme sa v celkovom poradí posunuli - Slovensko 20., Kauco 80., Peto 101., Pista 26.

31.1. 2009 – sobota


Oddychový deň, relaxujeme, jeme, nakupujeme.

1.2.2009-nedeľa


Dnes je voľné lietanie na pamiatku švajčiarskeho pilota. Sponzor pretekov nakúpil kvety, ktoré piloti zo vzduchu vyhadzujú na nešťastnom mieste. Je strašne horúco a tak sa potulujeme, pijeme studené pivko a nanučiky. Večer je svätá omša za zosnulého Štefana Schmockera.

2.2.2009-pondelok

Ráno okolo 9.00h sa už vyvážame na štart, pripravujeme sa. Organizátor vypisuje 97km dlhú disciplínu cez 3otočné body s cieľom vo Valle de Bravo. Podmienky sú veľmi zlé, pri silnejšom SZ vetre je strašná termická turbulencia, ktorá robí mnohým pilotom problémy a lieta sa oveľa opatrnejšie. Predpoveď organizátorom vobec nevychádza, čo sa týka vetra, miesto 5km/h fúkalo miestami až 27km/h z druhej strany hrebeňa.
Držím si výšku a po prvom otočáku som na tom celkom dobre, s čelnou skupinkou, ale pred cieľom nechápem čo sa deje a ocitám sa skoro na zemi ešte s jedným pilotom. Neskutočné, pred vami idú chlapi v nule a 200m za nimi sypeme 4m klesákom až na zem.
Mexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paragliding
Máme šťastie a tak sa okamžite zachraňujeme, dotáčame základňu 3750m a davaj do cieľa. Pri točení sa ku mne pridáva aj Robo a tak spoločne dolietavame do pásky. Škoda tej straty, ale aj tak som si moc nepohoršil som celkovo 31.
Dnešnú disciplínu vyhráva Bulhar Savov.
Peťo dnes neriskuje, po otočení štartu sa ocitá nízko v turbulencii a tak letí od kopca do rovín, kde stráca min 30min a zvyšok trate letí sám a hlavne bezpečne. Dnes sme všetci v cieli a to je super pre slovensky tím. Vo vzduchu to bolo kruté a tak niektorí piloti musia siahať až po záložných padákoch. Ja viem o štyroch.
Večer jednému Švédovi navazujeme na Merkuráča novú šnúru, ktorá sa mu pri silnom kolapse roztrhla /prepálila/ a skončil na záložaku v lese. Našťastie sa mu nič nestalo.
Dnes nás poľský tím pozval na super večeru, tak sme si pochutnali.

3.2.2009-utorok

Dnes už od rána naskakujú mraky, tak sa mi zdá, že to bude úplne niečo iné.
Organizátor vypisuje zasa dlhý task 114km cez 3otočné body s cieľom vo Valle. Sme s toho všetci už poriadne unavení, lebo to nie je klasická lietačka, ale celý čas treba byť v strehu.
Po štarte je to naozaj celkom kľudné až sa mi to zdá podozrivé, krásne ucelené stúpania do 7m/s a k tomu dosť mrakov, ktoré niektorí piloti zneužívajú a nechajú sa vtiahnuť aj 200m, ale toto sa tu vôbec nerieši, pri tejto organizácii to končí v koši.

O 13.00h sa pelotón vydáva na štart, hovorím si nemáš sa kam plašiť, kilákov do cieľa ešte dosť. No podmienky boli tak super, že už sme ich nemali šancu dobehnúť. Posúďte sami veď uletieť 114km triangel za 2.36h to je neskutočné. Nad pásku sme dolietali cez 1000m.
Podľa mňa to bol jeden z najkrajších dní tu vo Valle.

Dnes do cieľa dolietava Roba a ja. Peťovi sa vôbec nedarí, nechápem to, ale čo už, paragliding je aj o šťastí, bez neho to nejde a on ho tu nemá ani za zrnko. V konečnom poradí som si trochu pohoršil, Robo ostáva približne ako bol, u mňa je to len malá bodová strata, dnes skúsim zabodovať. Po pristáti sme všetci vyčerpaní a keď už Robo povie, že nemá silu ani jesť, je to dosť zlé. Pripravuje si všelijaké nápoje s vitamínmi a kadečím, aby sa skôr zregeneroval. Ja si zasa vytláčam šťavu z pomarančov do 0.5l pohára, tu sú neuveriteľne lacné 5kg stojí 0.5eur, vypijem to, namastím si stehná balzamom a ideme spať.
Tak držte palce, nech to nepohnojím.

4.2.2009-streda


Už od rána je jasné, že vlhkosti v ovzduší je viac ako po iné dni a tomu zodpovedá aj dnešná predpoveď „počasie podobné včerajšiemu, len viac oblačnosti a viac vetra“. Čo sa nakoniec do bodky plní. /aj keď toho vetra bolo naozaj dosť/
Organizátori na dnes vypisujú 106km dlhý task. Peťo a Robo štartujú 15min. po otvorení okna a 1h 20 min pred otvorením štartu, aby sa tak vyhli tlačenici , ktorá nastáva asi 40 min. pred otvorením štartu, kedy chcú štartovať všetci, no organizátor púšťa ľudí na štart podľa celkového umiestnenia. Robo po chvíli oznamuje dostupy 4000m a Peťo upozorňuje na Ruskú zimu , kde vo výške 4200m je iba -1st.
Dnes sa karty rozdávali na štartovej kružnici-kto mal „nakúpené“ okolo 3800m – mal vysoké šance na doletenie, kto takéto šťastie nemal, ten strácal nakoniec cenný čas, ktorý neúprosne zoslaboval termiku a aj šance na doletenie cieľa.
Mexiko 2009 paragliding Mexiko 2009 paraglidingMexiko 2009 paragliding
Víťazom dnešnej disciplíny sa stal zaslúžene Slovinec Urban Valič, ktorý sa rozhodol úplne sám letieť inou cestou-bolo to riskantné, ale oplatilo sa. Z našich dolieta do cieľa Peťo a chvíľu po ňom aj Robo. Pišta patril dnes k tým , ktrí mali na štrtovej kružnici o 500m menej ako my a to ho stálo cieľ. Ako sme my preleteli posledný otočný bod, zrazu termika zoslabla a vietor zosílil, čo pochovalo nádeje všetkých čo leteli neskôr.


5.2.2009-štvrtok


Zasa počasie ako lusk, neviem či tu môže byť aj ináč. Na štarte organizátor vypisuje najdlhšiu disciplínu 117km cez 3otočné body s cieľom na Monarke, to je to údolie motýľov, páska je v 3000m a pred ňou je ešte 300m hrebeň. očasie horšie ako včera, silnejší vietor a hlavne strih vetra vo výške, to znamená dosť silná turbulencia. Mrakov je dosť málo a sú nízko okolo 3600m. Vieme, že to dnes bude ťažké, lebo termika už okolo 17h. veľmi slabne. To sa stalo, veľa pilotov nedoletenie do cieľa.
Peťovi a mne sa to napokon darí a v priebehu 30min dolietava do cieľa asi 60pilotov, ku konci to už bola strašná žudlačka, stupáky veľmi slabé a výšky na rozdávanie málo.
V celkovom poradí sa to moc nezmenilo, Robo 78, Peťo 88, ja 31. Ako tím sme si polepšili a postúpili sme na 18 miesto.
Večer sme boli pozvaní na niviuk párty do miestnej reštaurácie, kde sme sa nacapali a niektorí aj dosť požili španielskeho červeného vína, bola sranda, večer ešte kecáme a okolo polnoci zaľahneme.
Už sme tu za tieto preteky nalietali okolo 1000km, čo je dosť. Sme unavení a už sa tešíme domov.
Po príchode domov je o naše účinkovanie celkom slušný záujem médií
zivot
Posledná zmena ( Utorok, 10 November 2009 07:55 )  

PERFECTFLY SPONZORI

        sport rysy

                    143x155-images-stories-logo gazi

<param name="movie" value="g.swf" />
<param name="quality" value="high" />
<param name="allowScriptAccess" value="always" />
<param name="wmode" value="transparent">
<embed src="/g.swf"
quality="high"
type="application/x-shockwave-flash"
WMODE="transparent"
width="468"
height="60"
pluginspage="http://www.macromedia.com/go/getflashplayer"
allowScriptAccess="always" />
</object>