MEXIKO 2010.
A sme tu po roku zase.... je nás dokopy 11 ľudí /my +9 našich bývalých paraglidingových kurzistov/.
Cesta ubehla úplne super, prespávame pri Bratislave a ráno nás Maroš R. a Dalibor K. odvážajú na letisko Schwechat-vďaka chlapi ! O 11:00 nám to letí do Frankfurtu a odtiaľ rovno do Mexiko City, kde nás už čaká Marko H. s taxíkmi a o 23:30 už spíme. /cesta naozaj ubehla oveľa lepšie ako do niektorých Európskych destinácií. J/.
Pomaly sa aklimatizujeme a poobede už skúšame lietať na La Torre, čo je „kapec“ hneď nad Valle de Bravo – klasická svahovačka avšak s trochou turbulencie. Večer takos a pivo a tequila.....v noci sa toho moc nenaspí-časový posun.
Ďalší deň prehliadka údolia motýľov z konského chrbta-nádhera. Minulý rok sme ich videli lietať len zopár, no toho roku to je nádhera.....ufff. Chlapi chodia po rôznych atrakciách, vodné skútre, lode, kone, golf.... a popritom lietajú-je tu
naozaj čo robiť. Sme tu iba 3 dni a niektorým to pripadá ako keby tu boli minimálne 15 dní. Všetci sme sa prihlásili aj na Monarca Open 2010 – medzinárodný paraglidingový pretek s bohatou účasťou /150 pilotov/ s pomerne slušným obsadením –je tu asi tak 40 špičkových pilotov. My si veľké nádeje nerobíme, pretože stále čakáme na nové „stroje“ a tak tu budeme lietať na 3 ročných modeloch Peťo Niviuk Icepeak XP a Pišta Gin Boomerang 5. Berieme to viac menej tréningovo – ako prípravu na sezónu 2010.
Preteky-1.súťažný deň
Od rána je úplne jasno a nám je tiež jasné, že sa treba ponáhľať na štart a pripraviť sa na let. Organizátori po dlhom čakaní vypisujú 71 km dlhú disciplínu s cieľom vo Valle. Je to kúsok po hrebeni, následne roviny, späť na hrebeň potom iné roviny, zase hory a cieľ. Keďže je bezoblačná termika, tak to hraje do kariet najmä skupinovým a taktikom. Už na 2. otočnom bode sa odtrhla malá skupinka asi 5 pilotov , ktorá si svoje vedenie aj udržala až do cieľa. My sme sa ich pokúšali chytiť a trošku aj zariskovať, ale Pištu to stálo predčasné pristátie , Peťa asi 15min., a tí čo si leteli na istotu a dotáčali
megakozmos - im sa taktizovanie vyplatilo a dolietavajú do ciela asi 10 min po prvej skupinke. Do cieľa sa nakoniec dostáva skupina asi 40 pilotov. Najlepšie z našich Kaučo. Sú tu aj naši starí známi západní susedia Radek Večera a David Ohlídal. David doletel tesne pred Robom a Radka to posadilo predčasne tesne pred cieľom. Stúpania do 8 m/s dostupy 3500m , vietor do 20km/hod spravili z dnešného dňa pomerne slušné podmienky na preteky. Výsledky tu
2. Deň
Dnes si na nás vymysleli 60km disciplínu , ale o to ťažšiu. Hneď po štarte hádzala záložák Anja Kroll a po nej ďalšia talianska pretekárka. Zo začiatku to bolo fakt rozmrdané , ale neskôr sa začali robiť mráčiky a bolo z toho naozaj krásne polietanie. Víťazom dnešnej disciplíny sa nakoniec stáva Davídek Ohlídal, ktorý za celý task nepustil Brada z USA z dohľadu a to on naozaj vie. /nakoniec do cieľa ho na svojom novom prototype prežehlil/.My sme dnes vyberali opäť smolu, Pišta pristáva pár kilometrov od štartového bodu, Peťo má problém z GPS a stráca perfektnú pozíciu na štarte a následným opakovaním štrtu asi 30min. a v snahe dobehnúť stratu to utaví 17 km pred cieľom. Robo takisto pristáva tesne pred cieľom a to v bažinách/lúka vyzerala naozaj nádherne-no vykľula sa z toho bažina a zaryl sa do nej poriadne hlboko/. Podmienky boli dnes veľmi dobré až na turbulenciu na crazy thermal-e. Dostupy nádherné do 3300m. Pištu miestni naučili ako sa je bambus.
3-5. deň
V podstate sa nič nemení, smola, striedaná úspechmi. Robovi sa podaril husársky kúsok vo 4. tasku-vyhral!!! Obloha bola totálne zatiahnutá nepreniknuteľnými cirrusmi a teda bola to poriadna žudlačka. Robo naplno využil možnosti svojho
padáku/Niviuk Icepeak 3/, ktorý mu letí naozaj fantasticky-vlastne nemá tu v klzáku konkurenta. Perfektne to takticky zvládol a s prehľadom vyhral. 5. deň boli naozaj silné podmienky-v podstate prechádzal počas dňa studený front, ktorý preveril zručnosti pilotov. Najlepšie letel Pišta asi 6-7, potom Robo okolo 15, a Peťo doletel pomerne neskoro pretože sa rozhodol predčasne pristáť, no neskôr svoje rozhodnutie vplyvom vrodenej lenivosti/čakať na zvoz atd./ prehodnotil a nejak sa prinútil doletieť do cieľa. /včerajšia tequila party mala následky...uff/
31.1.
Ráno sme sa prebudili do totálnej deky. Išli sme na sv. omšu a keď sme sa vracali *domov* tak sa počasie začalo mierne vylepšovať. Rozhodli sme sa pre El Penion.
Podmienky na štarte boli veľmi slabé, kvôli 100% cirrusov ale tie odchádzali dosť rýchlo preč a tak sme sa aj my urýchlene pripravili a šup do vzduchu. S pribúdajúcim slnkom sa podmienky výrazne zlepšili, ale bohužiaľ sa zodvihol aj vietor, ktorý celkový dojem dosť výrazne kazil. Popísal by som to ako lietanie tesne pred frontou. Dosdtupy 3500m/v tejto výške už fúkalo viac ako 10m/s/ s pomerne slabými stúpákmi. Ale polietali si všetci až na chudáka Robka, ktorého ráno *seklo* v krížoch a nedokázal sa ku nám pripojiť. V noci sme sa zobudili na hluk, spôsobila ho silná búrka sprevádzaná silným vetrom a krupobitím /mimochodom - domáci si nepamätajú žeby kedykoľvek predtým videli vo Valle nejaké krúpy/. Na druhý deň ráno sa búrka opakovala , ale bola ešte silnejšia a 70 km odtiaľto v Toluce bolo tornádo - počasie sa fakt tohto roku zbláznilo a my sa môžeme iba ticho prizerať čo sa to deje :(.
Zajtra sa chstáme celá *brandža* na pár dní k moru, lebo tu má byť až do piatku neletové počasie. Prenajali sme si 15 miestny busík /stará haraburda-dúfam že sa neurazí a vydrží cestu/.
cesta /vzduchom necelých 200km/ ubehla v pohode, samé hory, nekonečné serpentíny.....ale zato nádherné výhľady. Trvalo nám 7 hodín, kým sme sa vynorili skoro s prázdnou nádržou pri mori/po ceste ani jedna benzínka a naša kára si pýta 20-25 l na 100km/. Okamžite a bez rozmýšľania skáčeme do vĺn teplého Pacifiku.
Je to úžasné.... Keď sme sa dosýta vybláznili , nebo nám poslalo Armanda-chlapíka, ktorý vlastní malý hotelík pri mori - akurát zháňal *kunšaftov*- a našiel :). Hneď sme sa dohodli a po vysprchovaní v jeho *hoteli*, kde nás pohostil aj čerstvým kokosovým mliekom sa uberáme za miestnymi kulinárskymi špecialitami. Najprv nás Armando zaviedol do miestnej *reštaurácie na úrovni*, ale po 10 sekundách odtiaľ prášime, nakoľko je to pajzel jak cip. Armando nás ďalej vodí po miestnych *vychytených* podnikoch a nakoniec zakotvíme na pláži, kde si dávame na večeru nekresťansky drahú večeru / na Mex. pomery/- ryby na Mex. spôsob. Ryby chutia naozaj úžasne. S plnými bruchami ideme *domov* kde do neskorej noci debatujeme ležiac v hamakách a popíjajúc pivo. V noci nás zase budí búrka, ktorá utícha až nadránom, kedy ju vystriedal intenzívny dážď, ktorý nám robil spoločnosť ďalšie dva dni a priniesol Mexiku nevídané záplavy. Akonáhle prestali blesky, už mastíme do obchodu a kupujrme polsurfy, na ktorých sa v daždi bláznime do neskorého popoludnia. Na druhý deň ráno, po prepršanej noci sa rozhodujeme , že balíme kufre, cestou sa lúčime s rozbúreným, dožlta sfarbeným Pacifikom-možno niekedy nabudúce....
Cestu späť volíme cez známe historické mesto Morelia, aby sme videli čo najviac a aj kvôli obavám z nepriechodnosti horských ciest, ktorými sme prišli. Naša voľba sa neskôr ukázala ako správna - boli sme svedkami zasypaných ciest, potopených áut a strhnutých domov.....naša cesta späť sa stala nočnou morou-išli sme viac ako 13 hodín!!!! Museli sme sa kvôli po ceste valiacej sa vode niekoľkokrát vracať späť. Nakoniec sme chvála bohu prišli šťastne do Valle. Ani Valle nenechala voda bez povšimnutia - všade mokro, objavili sa vodopády, ktoré tam predtým neboli - krásna scenéria z padáku. Počasie sa umúdrilo a predpoveď znie: jasno až do nášho odchodu.
| < Predošlý | Nasledujúca > |
|---|